Park Milana Rastislava Štefánika - Kam v meste |
 
 - informačný portál, zoznam firiem
Kam v meste v  Trenčínu - magazín
hľadať: 
 

Park Milana Rastislava Štefánika

dátum pridania: 22.11.10-13:00

Park generála M. R. Štefánika je spojnicou medzi železničnou, autobusovou stanicou a centrom mesta a poskytuje príjemné prostredie na posedenie i prechádzky. Je len málo miest na Slovensku, ktoré sa môžu pochváliť s cieľavedome budovaným, už vyše 100 ročným parkom, aký je v Trenčíne.

Pôvodcom myšlienky založiť park na miestach, ktoré boli občas zaplavované a ohrozované korytom rieky Váh, bol trenčiansky farár - opát Ľudovít B. Stárek. Prvými zakladateľmi parku sa stali J. Nozdrovický a I. B. Burian v rokoch 1860 – 1865. Park sa od začiatku využíval na rôzne oslavy a zhromaždenia. V rokoch 1856 – 1873 park postihli živelné pohromy, najmä záplavy. Devastáciu parku spôsobili aj ustupujúce a porazené vojská armády generála L. Benedeka z rakúsko-pruskej vojny v roku 1866. Slávnostné novotvorenie parku sa konalo 13. mája 1880.

 
Roku 1886 boli do parku nasadené jednotlivé druhy stromov a rastlín a boli vyznačené tabuľkami s latinským a maďarským názvom, čo vzbudilo záujem o park. Mestský park mal svoju tradíciu aj v pravidelných koncertoch už od roku 1888 až do vypuknutia 1. svetovej vojny 1914. Koncertovala tu vojenská hudba v hlavnom veľkom kvetinovom kruhu parku, kde bolo viac starších stromov. Zvlášť vynikol 105 rokov starý jaseň (34 m vysoký). Nazvali ho „notovým stromom”, pretože na jeho dolnom kmeni, ktorý mal objem 455 cm, visieval na sklenej tabuli program koncertu.
  
 
           

V lete roku 1894 postihla mestský park veľká katastrofa. Váh na severovýchodnej strane Hornej Sihote pretrhol hrádze a vyhľadal si jedno z hlavných korýt Kubranského potoka, vedľa ktorého sa nachádzal aj samotný park. Voda zaplavila park miestami až nad 3 m a nízke rastliny úplne zničila. Keď voda klesla, bolo treba park úplne zrekonštruovať. V dôsledku veľkých škôd‚ ktoré spôsobili povodne, bolo koryto Kubranského potoka preložené na iné miesto. Po úplnom zasypaní Kubranského potoka, sa tu vybudovala sústava kľukatých cestičiek, ktorá bola neskôr upravená a tak vznikla rovná, asfaltová cesta spájajúca mesto s magistrálou železnice. V čase 2. svetovej vojny tu boli vykopané úkryty. Za veľkým kvetinovým kruhom uprostred parku so sochou Venuše stála filagória – altánok a neďaleko nej strom pagaštan konský, ktorý dostal meno „strom štrajkového ultimáta”. Názov súvisel so štrajkom študentov v roku 1903. Mal 138 – 150 rokov, bol 23 m vysoký a vo výške 120 cm od zeme mal objem 323 cm.

 
20. mája 1906 bola odovzdaná verejnosti botanická záhrada v parku. Mala podobu nepravidelného kosoštvorca a zaberala asi 150 m2. Stredom botanickej záhrady viedlo umelo vytvorené pohorie, ktoré takto vytváralo severné a južné svahy pre rastliny s rôznymi nárokmi. Celá plocha bola rozdelená na 23 malých parceliek. Na takto umelo členenom teréne bolo zasadených okolo 300 druhov rastlín, ktoré boli označené tabuľami s menami. Botanická záhrada sa spočiatku tešila nevšednému záujmu mesta a turistov. Pre nedostatočný dozor dochádzalo k jej ničeniu, po roku 1910 zanikla a dnes už po nej niet ani stopy. Od 1. mája 1907 je mestský park elektricky osvetlený. V roku 1912 bol doň zavedený vodovod, používal sa na zavlažovanie trávnatých plôch a polievanie kvetinových záhonov. V rokoch 1918 – 1938 navrhlo mestské zastupiteľstvo zriadiť namiesto zaniknutej botanickej záhrady ornitologickú záhradu. Na stromy zavesili rôzne klietky vtákov a ich spev mal nahrádzať koncerty hudby miestnej posádky. Boli tu pávy, bažanty, drozdy, papagáje, sovy, kukučky a iné druhy. Avšak občania niektoré vtáky pochytali, čo bolo príčinou zániku tejto malej zoologickej záhrady.
 
Po vojne začala aj rekonštrukcia parku. Bol postavený okrúhly hudobný altánok s elektrickým osvetlením, aby sa zachovala tradícia hudobného parku. Z ďalším vývojom súviselo aj dokončenie 38 m dlhého železničného prejazdu neďaleko parku. Vtedy železničná správa prepustila mestu značnú časť svojho bývalého pozemku na rozšírenie parku. Takto sa rozšírila v rokoch 1952 – 1956 historická časť parku o veľký slnečný priestor. Bol nazvaný „Nový park”. Je tu cesta nazvaná ako „druhá asfaltová magistrála” s početnými lavičkami, ktorá končí na ceste k novej železnici.
 
Na okraji parku bližšie k centru sa nachádza fontána na mieste, kde predtým stál pôvodný pamätník  M. R. Štefánika z roku 1938 od J. Pospíšila, ktorý bol neskôr z ideologických dôvodov odstránený.  Z pôvodného pamätníka sa podarilo zachovať len bustu, ktorá je teraz súčasťou nového pamätníka z roku 1998 v tvare zlomeného krídla podľa návrhu akad. maliara Juraja Oravca. V parku sa nachádza niekoľko ďalších plastík a pamätníkov.
 
 
    
 
    

 
 
Zdroj: www.visittrencin.sk

 




 poslať článok mailom  vytlačiť článok